pondelok, 24. júla 2017

Čo na moje telo funguje :)

Dnes taký zvláštny článok, píšem ho viac menej sama pre seba. Asi ako väčšina žien (a možno nie len žien), mávam obdobia kedy som so svojou postavou menej spokojná. Vyskúšala som kadejaké prístupy ku stravovaniu a k cvičeniu, a musím povedať, že tak jednoducho a rýchlo ako tomu bolo teraz po pôrode som sa ešte nikdy predtým do formy nedostala. Je to naozaj mimoriadne zvláštne, pretože teraz som potrebovala zhodiť najviac kg vo svojom živote (cca 12), a napriek tomu to šlo "ako po masle". Takže, čo u mňa naozaj funguje?

  1. Jesť 4x denne. Nie viac, nie menej. Konkrétne raňajky (medzi 7:00 až 8:00), obed (okolo 12:00), olovrant (okolo 16:00) a večeru (medzi 7:00 a 8:00). Časy sú fakt len orientačné... asi po 2 týždňoch takého jedenia sa telo nastaví, a hlad sa objavuje pravidelne :).  Dôležité je, aby som medzitým nejedla "žiadne snacky" ani nič podobné. Pravdu povediac, nevyhovuje mi jesť 5 či 6x denne - mám pocit, že celý deň musím myslieť len na jedlo. Ak už 4 jedlá nestíham, tak vynechanie večere u mňa narobí najmenšie škody (o to viac sa potom teším na raňajky).
  2. Výživné raňajky, sýty obed a sladký olovrant :) Inými slovami jesť počas dňa tak, aby som sa do večere "musela nútiť". Takže, na raňajky mi vyhovuje cca 50g pečiva s "niečím" a zelenina, alebo rôzne kaše s ovocím a orieškami. Podstatné je, aby ma zasýtili aspoň na 3 hodiny. Na obed jem čokoľvek v normálnej porcii. Kľudne to môže byť aj menu v reštike. Vyhýbam sa akurát vyprážaným jedlám, hranolkám, a fast food "jedlu". Je pre mňa naozaj dôležité, aby som sa najedla do sýta. Ak "ošidím" obed, tak to už potom ide dole vodou celý deň. Sladký olovrant (väčšinou domáci koláčik zo zdravších surovín, alebo oriešky s medom, ovocie a podobne) mi dokonale uspokojí chuťové poháriky, a je to v podstate záruka toho, že sa večer neprejem.
  3. Slow carb večera. Nie je to úplne nevyhnutné (ani sa toho nedržím na 100%), ale "pomalo sacharidová"večera mi naozaj pomáha. Jednak už večer nemám šancu energiu zo sacharidov spáliť, a zároveň celkovo zjem menšiu porciu. V lete mi vyhovujú šaláty, v zime skôr husté zeleninové polievky, strukovinové jedlá či zelenina na pare.
  4. Cvičenie. Cvičenie má pre mňa mnoho benefitov, a jedným z nich je aj skutočnosť, že v mojej hlave to funguje asi takto "Keď si sa už trápila cvičením, tak to proste nezničíš tým, že si dáš na večer čokoládu...". Maximálne mi vyhovuje cvičiť so Zuzkou Light. Stíham to za 30 minút aj so sprchou, a výsledky sú rýchlo viditeľné 😉. Ak som dlhšie necvičila, tak pilates je skvelou alternatívou.
Posledným dôležitým bodom je, aby som nečakala zázraky za noc :D. Je to vtipné, ale naozaj by som niekedy chcela byť za týždeň o 3 kg ľahšia - no a to veru nefunguje :). 


streda, 19. júla 2017

Ranná rutina


S vytváraním režimu to u nás nebolo ružové 😂. Vôbec tomu nepomáhala skutočnosť, že sa sťahujeme v priemere 2x za mesiac (manžel je v práci vo výcviku, takže putujeme po Slovensku s ním).  ALE, nakoniec sme to s Teom zvládli, a máme rannú rutinu, ktorá vyhovuje mne, jemu a hlavne každý deň (aj cez víkend, aj v KE, aj v SL, vo ZV... proste stále 😊).

Takže ako to u nás ráno vyzerá?

7.00. - približne vtedy vstávame. Budík si nenastavujem, Teo je ako hodinky 😉. Hneď po prebudení si ponaťahujem chrbát, prebalím Tea a oblečiem sa.

7.30 beriem Tea do kuchyne. Ráno je mimoriadne spokojný (toto asi nemá po mne 😂), takže ho môžem pár minút v kľude nechať samého s hračkami. Medzitým vypijem veľký pohár vody, idem na wc, umyjem si zuby a tvár, nakrémujem sa a učešem. Potom si zalejem kávu. Uvarím Teovi kašu (robím mu stále kaše doma (tie kupované mu nechutia, a ani sa mu nedivím). Nachystám si raňajky.

8.00 kým Teovi chladne kaša, pohrám sa s ním na podložke a zacvičím si pár strečingových cvikov. Tea šteklím na brušku, hladkám - proste sa ho snažím zapájať, no a musím uznať, že sa mu to veľmi páči. Je to takých našich 15 minút, kedy sa v podstate len šalíme 😊.

8.15 si sadneme za stôl. Nakŕmim Tea, vypijem ďalší veľký pohár vody a dám si kávu. Potom ešte Tea nakojím a medzitým zjem raňajky. (Ak jem to čo aj on, papáme naraz).

Následne už viac menej len sledujem Tea, kedy začne byť unavený. Na podložke už nechce byť, takže ho mám na rukách. Väčšinou upracem veci, pustím pračku ak treba a tak. Ak si aspoň 2x zívne, tak ho idem uložiť. Spinká buď vonku v kočíku, alebo v posteli (ak veľmi prší, alebo je príliš horúco).

No a kým Teo spí, ja si zacvičím. Vonku chodím už športovo oblečená, idem na záhradu (v KE), alebo do pokojnejšieho parku (ak nie sme v KE). V kočíku už mám nachystané činky a vodu. Pravdu povediac, najprv som sa hanbila poskakovať pred ľuďmi, ale už som to prestala riešiť (myslím vo svojej hlave). Po cvičení (trvá mi to max 20 minút) si užijem ešte čas kým Teo spí. Buď sa prejdem, čítam si knihu, napíšem článok na blog...  proste čokoľvek na čo mám chuť. Je to jediný čas dňa, ktorý venujem len sebe 😊.

Šťastná mamka aj vďaka cvičeniu

Ja a cvičenie, to je dlhý príbeh. Nikdy som nebola práve športový typ. Telesnú som neznášala už na ZŠ (najmä gymnastiku). Behám pomaly, loptové hry ma nebavia a v posilke si odjakživa pripadám ako mimozemšťan (najmä keď na mňa civí partička "vymakaných chalanov" a ja naozaj nikdy neviem prečo (či preto, že som nová, či cvičím technicky zle, či dvíham príliš malé váhy, alebo sa im proste páči pozerať na ženu v tielku a legínach). Takže nepodarených pokusov o "zakomponovanie" cvičenia do môjho života som mala desiatky.

Avšak, asi pred 3 rokmi som si povedala, že vyskúšam cvičenie doma. Podľa videa (prišlo mi to síce trochu komunistické, ale za pokus človek nič nedá 😂). No a zamilovala som si to od úplného začiatku. Začínala som cvičiť 30 day shred od Jill Michaels, potom rôzne iné jej programy a končila som u Zuzky Light. Vyše roka som si platila členstvo v Zgym. Počas tehotenstva som cvičila oveľa menej, ale v podstate hneď po šestonedelí som zas začínala s Jill a teraz cvičím so Zuzkou jej program pre začiatočníkov (síce sa už necítim ako začiatočník, ale 9 mesiacov tehotenstva vráti fyzičku o riadny kus späť, takže to je pre mňa úplný ideál).

No a tu sú už hlavné dôvody prečo cvičenie "makes me happy" 😄

  • Mám viac energie
Je to dosť paradoxné, ale okamžitý efekt po cvičení u mňa je,že sa mi zvýši energia. Účinkuje to podstatne lepšie ako káva, či čokoľvek iné. Dôležité však je to s cvičením neprehnať. U mňa je hranica cca 20 minút naplno (HIIT). Ak to preženiem, tak som naopak unavená.
  •  Najlepšie uvoľnenie stresu
Som dosť emotívny typ. Smejem sa nahlas, nehambím sa plakať a ak som nervózna, tak ma naozaj nemusíte poznať, aby ste to zistili. O to viac tým potom trpia moji najbližší. Nedokážem sa sústrediť, myslím len na to, z čoho som práve v "strese", bolí ma brucho a tak. Proste celé zle. Predtým som sa zvykla prejedať hlúposťami, čo pomáha len na tých pár minút kým človek žuje 😂. Teraz si idem zacvičiť. Cvičím naplno, myslím len na správnu formu, počet opakovaní - proste dám do toho všetko. Už za tých pár minút sa moje podvedomie upokojí, a ja som potom podstatne pokojnejšia.
  • Sila a kondička sa celý deň hrať
Toto je momentálne pre mňa asi top dôvod. Teo rastie, čiže je jednak čím ďalej ťažší, a zároveň si čím ďalej vyžaduje viac pozornosti. Každá maminka vie presne o čom hovorím. Ja vďaka cvičeniu môžem úprimne povedať že vládzem aj keď ho celý deň nosím na rukách a snažím sa ho zabávať (práve mu idú zúbky a ja som ochotná urobiť naozaj čokoľvek aby sa usmieval a nemyslel na bolesť), čo v praxi znamená, že s ním tancujem, naháňam psov, behám po schodoch... proste dá to zabrať :D. Moja mladšia sestra (20 ročná) ho strážila 30 minút, a spotená mi ho prišla vrátiť s tým, že keby toto mala robiť celý deň tak je štíhla ako prútik :D. 
  • Vyzerám a cítim sa dobre
Posledný, avšak nemenej dôležitý bod je, že vyzerám dobre. Po pol roku mám svoju pôvodnú váhu, a naozaj na mne nevidno, že mám malé bábo. Možno je to pre niekoho povrchné, ale to ako sa cítim u mňa naozaj ovplyvňuje aj fakt, že môžem nosiť svoje obľúbené rifle bez toho aby ma tlačili 😉.

Ako ste na tom Vy? Cvičíte? Ste aj Vďaka tomu šťastnejší?

streda, 7. júna 2017

Bylinkový raj na zemi



Neskutočné! Tak by sa dala opísať príroda, kde sme boli včera zbierať bylinky (lazy v blízkosti Krupiny). Na toto miesto nás pozvala pani, od ktorej kupujeme vajíčka. Takže, som si povedala, že aspoň uvidím ako sa majú jej sliepočky .... No a ako tam bolo?


Čakalo nás tam dokonalé ticho, pokoj a neuveriteľná vôňa.... ten najlepší liek na dušu aký poznám 😊.


Najprv sme urobili Teovi leháro v tieni pod lesom. Ešte stále som ohúrená z toho, ako tam bolo príjemne (Teo zatiaľ nezvláda dobre vysoké teploty, a teda v meste s ním medzi 10:30 a 17:00 ani nemôžem ísť von, pričom pod lesom bolo aj od 12 -tej ešte stále úžasne). Všetko navôkol sa mu neskutočne páčilo (napr. trhanie trávy) a aj on sa páčil okoliu (najmä jednému z troch psíkov, ktorý sa celý čas pokúšal mu dať pusu 😃😃).


Čo sa týka zberu vo všeobecnosti, tak je naozaj dôležité, aby sa byliny zbierali na miestach čo najďalej od ciest, či iného znečistenia (čo je aj dosť logické). K prírode sa snažím správať ohľaduplne, a to aj pri zbere byliniek. Trhám opatrne, len tie časti ktoré potrebujem (napr. nevytrhávam zbytočne korienky, ak zbieram kvety či listy). Tento krát som sa navyše snažila sa pri zbieraní byliniek sústrediť len na to, čo robím. Cítiť tú úžasnú vôňu, kochať sa okolitou prírodou, počúvať vtáčiky, dotýkať sa rastlín .... je to podľa mňa úžasný relax a skvelé cvičenie pre myseľ (teda aspoň pre tú moju, ktorá väčšinu času beží na plné obrátky 😂). Čo som napríklad do nedávna nevedela, je fakt že všetky bylinky majú najväčšiu silu čerstvé a postupom času sú menej a menej účinné. Z toho logicky vyplýva, že si nazbieram len toľko čo potrebujem. Tohto roku som sa teda rozhodla, že budem postupne piť čaje z rôznych bylín tak ako budú k dispozícii (každá bylina má svoje účinky, a minimálne ako prevencia sú mimoriadne účinné....). Zároveň si urobím menšie zásoby sušených byliniek, olejov, tinktúr a pod. na zimu.



PS: Presvedčila som sa na vlastné oči, že priplatiť si za vajíčka naozaj stojí za to. Sliepky mali obrovský výbeh na tráve, na slniečku aj v tieni pod čerešňami a starali sa o svoje kuriatka. Pripomenulo mi to sliepočky mojej babky, keď som k nej ako malá chodila na prázdniny (len tie mali aj mená 😃).






piatok, 2. júna 2017

Materská ako dovolenka


Kde začať...nástupu na materskú som sa v kútiku duše trochu bála. Na jednej strasne som počúvala názory mamičiek, ktoré mi vraveli, že je to mega náročné obdobie, že sa už poriadne nevyspím a že to teda rozhodne dovolenka nie je. Na strane druhej boli moji kolegovia a priatelia, ktorí boli presvedčení, že ja na materskej dlho nevydržím, lebo sa budem nudiť a nebude ma to napĺňať. No a realita?


Materská je najkrajšie obdobie môjho života a vyše 90% času je ako vysnívaná dovolenka 😊. Áno, sú dni kedy mi je ťažšie, pretože Tea niečo trápi či bolí (a ako každá mamka vie, mňa to trápi a bolí ešte viac), ale inak je to PARÁDA.

Teo je nádherné, usmievave bábätko a je pre mňa privilégiom môcť s ním tráviť 24 hodín denne. Nezávidím manželovi, že chodí do práce (ktorú mimochodom má veľmi rád), to on závidí mne, že sa s Teom môžem ešte túliť v posteli. Po rokoch konečne čítam knihy, na ktoré som si nikdy nevedela nájsť čas (pri kojeni a uspávaní je dosť času). Jem pravidelne a podľa môjho úsudku zdravo (nakoľko mám konečne čas a energiu si jedlo pripraviť). Chodím s Teom na prechádzky, mám čas pokecať so známymi, sedieť len tak v parku a pozorovať vtáčikov, či kvietky. Dokonca takmer denne cvičím... proste venujem sa Teovi a sebe a obaja si to náramne užívame. Milujem jeho úsmev, to ako sa teší keď mu dám pusu, ako sa nahlas smeje keď sa spolu šalíme, alebo keď tancujeme. Milujem tú radosť v jeho očiach keď príde domov tato, alebo keď mu chutí čo mu pripravím. Teo je dokonalé stvorenie a robí svet krajším (ten môj a manželov o hooodne krajším) miestom.

No a navyše, mám sa od svojho bábätka čo učiť. Žije dokonalo v prítomnosti, užíva si každú chvíľku. Vždy pozerá na mňa, nie zamyslene cezo mňa, ako to robia dospelí zahĺtení svojimi problémami. A ja... ja sa teraz naozaj snažím naučiť sa žiť život viac ako to robí on. So zvedavosťou prijímať čo mi ponúka, tešiť sa z toho dobrého a nemyslieť na to menej dobré.

Arašidové guľky

Naozaj výborný koláčik, ktorý je hotový do 10 minút, netreba ho piecť, a zvládne ho pripraviť každý 😉 . Vznikol, pretože sa z jedálnička pokúšam v čo najväčšej miere vyradiť cukor, bielu múku, konzervanty a podobne. Avšak, poobednú kávičku bez niečoho sladkého si viem len ťažko odoprieť... takže experimentujem v kuchyni 😊.


Ingrediencie:
  • 125g datlí
  • 125g kokosu
  • 150g arašidového masla (ideálne 100%-ného)


Datle namočíme, kým sa nenapijú. Potom väčšinu vody zlejeme, a mixujeme ich na hladkú hmotu. Následne pridáme arašidové maslo, a ja postupne pridávam kokos, kým nezískam konzistenciu, ktorá drží tvar. Kokosu treba niekedy viac, niekedy menej. Závisí to od toho, koľko vody použijeme pri mixovaní datli.

PS: datle ani arašidové maslo nevážim. Používam cca 1/2 balenia datlí, a 1/2 balenia arašidového masla. Vždy vyjdu perfektné. 

štvrtok, 1. júna 2017

Lievance bez múky

Tieto lievance nie sú žiadna novinka. Recepty na banánové lievance bez múky sú úplne všade, ale mne nevyhovovala tá konzistencia + sa pomerne ťažko otáčali na panvici. V týchto je malá obmena, a sú podľa mňa onoho lepšie (aj manželovi chutia 😋).


Ingrediencie (na 2 menšie porcie):

  •  1 banán
  • 2 vajíčka
  • 2 PL kokosu
  • poleva podľa chuti, ja som robila z lesného ovocia

V miske vidličkou rozpučíme banán. Pridáme vajíčka a kokos, a všetko zmiešame. Na nepriľnavej panvici pečieme lievančeky. Z tohto množstva vyjdu 4 ks - ako je vidno na fotke. Ak máte dobrú panvicu, vôbec netreba olej. Ak je trošku horšia, tak chuťovo najlepší bude kokosový olej. Obracať treba opatrne, cesto je krehké. 

Na polevu som potom na tej istej panvičke zohriala mrazené lesné ovocie. Sladidlo som nepridávala.