Nie som vegán.... ale mám súcit

Ešte nedávno som si život bez mäsa nevedela predstaviť. ALE, niečo sa vo mne zlomilo a ja už nedokážem ďalej zatvárať oči pred tým aké mäso vlastne kupujeme. Tým ako "chováme zvieratá" (ak sa to chovom dá vôbec nazvať) netrápime len ich, ale aj samých seba. Čoraz viac dievčat príliš skoro dospieva, hormonálne problémy, akože "civilizačné" choroby, alergie a tak ďalej. Ešte pred  40 rokmi bolo výnimočné ak tým niekto trpel, dnes je výnimočné ak je niekto zdravý. Poslednou akoby kvapkou bolo, keď dvojročnej dcérke mojej známej začali rásť prsia, a sama pediatrička ako doporučenie povedala, že treba v jej strave vylúčiť kuracie mäso. Čiže, aj keď sa to možno ešte neprejavilo na mojom tele, prejavy na mini telíčku môjho 8 mesačného bábätka by na seba nenechali dlho čakať.

Takže, ja som sa rozhodla. Ak mäso, vajíčka či maslo, tak domáce. Od ľudí, o ktorých viem, že sa o zvieratá celý ich život pekne starali. Zvieratá, ktoré mali výbeh, prirodzenú stravu, a ktoré nežili v strese. V praxi to však zďaleka nie je takto jednoduché. Domáce vajíčka je ťažko zohnať a sú mierne drahšie (ja som chvalabohu už svoj zdroj našla 😃). Domáce mäso je však niekoľko násobne drahšie, a tak si naozaj nemôžeme dovoliť ho mať na tanieri denne (tak ako tomu bolo doteraz). Na druhej strane však existuje aj množstvo chutných vegánskych jedál, a chce to len chuť a odvahu trošku experimentovať. Čiže, najbližšie recepty budú asi vegánske :)