pondelok 18. júna 2018

Myseľ je úrodná pôda

Myseľ je ako úrodná pôda. Čokoľvek do nej zasadíš, to vzrastie. Zasadíš tam semienko krásneho kvetu, budeš ho polievať, a ono vykvitne. Zasadíš tam jedovatú burinu, poleješ ju a ona vyrastie (dokonca možno ešte rýchlejšie).

Čo tým chcem povedať? Myseľ je neskutočný nástroj, ktorý v podstate z veľkej miery rozhoduje o životoch ľudí. Ak myslíš na pekné veci, radostné, láskyplné, presne taký bude aj tvoj život. Ak sa však hneváš, žiarliš, kričíš, stresuješ, proste čokoľvek negatívne, čo si dáš do hlavy sa skôr či neskôr stane skutočnosťou. Znie to možno trochu prehnane, alebo veľmi open-minded, ale opak je pravdou. 

Mám to z vlastnej a veľmi reálnej skúsenosti. S manželom máme skvelý vzťah. Je výsledkom našich prístupov, dôvery, tolerantnosti, a tak ďalej. Ale asi pred pol rokom trávil dlhú dobu na služobných cestách. Najprv to malo byť iba na krátke obdobie (asi 4 mesiace), ale nakoniec sa z toho vykľulo 15 dlhých mesiacov. Medzitým som otehotnela, mala štátnice z vysokej školy, dala do prenájmu náš byt, menila zamestnanie,  porodila, starala sa takmer sama o bábätko, 2x sa sťahovala, bolo toho proste veľa. Manžel chodil na víkendy (väčšinou) domov, ale ja som bola čím ďalej tým viac unavená. Časom som si dokonca začala myslieť, že manželovi na mne až tak nezáleží. Veď predsa, keby chcel, bol by s nami, vybavil by si dovolenku, alebo voľno.... čokoľvek. Z týždňa na týždeň sa situácia v mojej hlave zhoršovala. Nakoniec som sa na neho hnevala úplne za všetko. Dokonca som začala aj žiarliť. Teraz mi to príde až smiešne, ale ja som žiarlila na jeho kolegov - na čas ktorý s nimi trávi, na jeho prácu, na všetko. Veľa som mu vyčítala, a neprešla dlhá doba, kým sa môj hnev preniesol na náš vzťah. Najprv to manžel tlmil, kupoval mi kvety, často mi písal, volal. Lenže v mojej hlave bola taká búrka, že som tieto lúče slnka ani nevidela. Znášali sme to obaja zle, horšie sme spávali, a ja som sa potom o neho začala ešte aj báť. Unavený denne šoféroval a lietal, proste zlá kombinácia. Toto všetko dokázalo jediné zlé semienko pochybností o ňom.

Takto sme bojovali pomerne dlho (asi 4 mesiace). Nakoniec mal manžel dlhé voľno (6 týždňov), takže sme mali čas a priestor to napraviť. ALE nešlo to. On chcela, ja som chcela, ľubime sa a i tak to nešlo. Až kým som po prečítaní jedného článku nepochopila, že hnev je len v mojej hlave. Že nikto na svete ma nedokáže nahnevať. To dokážem len ja sama. Vtedy, naozaj z minúty na minútu sa to zmenilo. Došlo mi, že som sa rozčuľovala sama zo seba, zo svojich myšlienok, zo svojej únavy,  z toho, že toho bolo na mňa veľa. Proste len ja, a môj hnev. Keď mi to došlo bolo mi až ľúto aká nepríjemná som na manžela chvíľami bola. Ospravedlnila som sa mu, vysvetlili sme si všetko, a ja som si povedala, že chcem mať zasa ten dokonalý vzťah aký sme mali predošlých 8 rokov. No a presne tak som sa začala správať, ako keby sme ten vzťah perfektný už mali. Úsmevy, objatia, bozky, slová vďaky, milé gestá, skutky pomoci, malé prekvapenia, dlhé rozhovory, spoločné chvíle... a hlavne myseľ plná pozitívnych myšlienok.

Proste to, na čo človek myslí sa stane jeho realitou. 

PS: Pozor na želania :D

Zvláštne tajomstvo úspechu

Dnes som počúvala asi najzaujímavejšiu audio nahrávku. Pán Earl Nightingale v nej hovoril o úspechu. Nikdy som nepočula presnejšiu definíciu úspechu. Ako to?

Čo je to úspech? Keď som sa nad tou otázkou zamyslela, nevedela som úspech definovať. Väčšina ľudí by povedala, že je to synonymum bohatstva alebo vplyvu. Ale ja sa cítim byť úspešná, a nie som ani bohatá a ani vplyvná... Takže ako to vlastne je?

Úspech je postupná realizácia hodného ideálu. Komplikovane povedané, ale znamená to, že človek je úspešný keď robí  čokoľvek čo slúži na naplnenie jeho cieľov alebo ideálov. 

Nemôžem súhlasiť viac. Cítim sa byť úspešná? Jednoznačne áno. Každý deň robím veci, ktoré ma vedú do môjho cieľa. A väčšinu času sa dokonca cítim, ako by som v tom cieli už bola :D. Chcem byť zdravá, v dobrej kondícií, mať dobré vzťahy s ľuďmi ktorých milujem, byť finančne slobodná a vzdelaná. V tomto poradí priorít. A ja sa správam tak, ako keby som takým človekom už bola. Denne cvičím, doprajem si kvalitný spánok, čo najlepšiu stravu, venujem aktívny čas svojmu synovi a manželovi, veľa sa spolu hráme a smejeme, nemíňam na veci, ktoré mi neprinášajú dlhodobý úžitok alebo pocit uspokojenia, vzdelávam sa. Proste správam sa tak, ako by sa správalo moje ideálne ja niekedy v budúcnosti :). No a aký je výsledok? Väčšinu dní sa skutočne cítim, ako úspešný človek. 


piatok 25. mája 2018

Účinná domáca liečba mykózy

S vaginálnou mykózou sa už stretla väčšina žien. Ide o úplne bežné, ale zároveň veľmi nepríjemné ženské ochorenie. V podstate ide o premnoženie baktérií - kvasiniek (candida), a tie potom robia neplechu. Toto premnoženie prebieha už v čreve, kedy sa nejakým spôsobom narusí rovnováha baktérií, a tie "zlé" vyhrávajú nad "dobrými". V praxi to znamená, že máme výtoky a tam dole nás to nepríjemne svrbí, niekedy až páli.

Bežný gynekológ nám (teda aspoň u mňa to tak bolo u viacerých gynekológov) predpíše nejakú tabletku, ktorá problém potlačí. Rada by som povedala, že vyrieši, ale pravdou je, že kvasinky sa ženám vracajú viac krát do roka. Niektoré ich majú takmer okamžite po ukončení liečby (aj ja som to tak mala, vyše roka).

Čo je prvotným impulzom? Príčin môže byť veľa. U mňa to bol nepríjemný zápal v tele, ktorý mi doktori riešili veľmi silnými antibiotikami. Počas brania tretej krabičky sa to na mňa zosypalo. Bolo mi zle, a hlavne, objavila sa mi prvý krát v živote mykóza. No a od vtedy s ňou bojujem (aj keď teraz už dlhodobo vyhrávam :D). Okrem antibiotík môže byť príčinou aj nakazenie (od partnera), a tak ďalej.

Takže ako sa premnožených kvasiniek zbaviť?

  • V akútnom stave pomáha najlepšie (naozaj s okamžitým účinkom) kúpeľ so sódou bikarbónou a silným rebríčkovým čajom. (Čaj z rebríčka obyčajného je inak aj veľmi dobré piť - pomáha pri všetkých ženských ťažkostiach). Už po 20 minútovom kúpeli svrbenie ustúpi. ALE je to len dočasný efekt, premnoženie kvasiniek treba riešiť vo vnútri. 
  • úžasný trik je namočiť tampón do kokosového oleja (naozaj v dobrej kvalite!) a zaviesť si ho. Kokosový olej má protizápalové, protiplesňové účinky, a tak lieči zvnútra. Ak vyskúšate kúpeľ, a dáte si tampón, budete mať pocit, že máte vyhrané :)
  • Teraz to najdôležitejšie. A to je strava. Tá síce nemá okamžitý účinok, ako predošlé rady, ale o to dlhotrvajúcejší. Zo stravy treba vyradiť všetok cukor, ideálne aj med, sladidlá, a sacharidy celkovo. Nie je to jednoduché, ale je to účinné. A navyše, okrem kvasiniek to pomôže aj tráveniu, imunite a zhodíme pár cm :). Takže, založiť stravu na zelenine, semienkach, orechoch, kvalitnom oleji, vajíčkach, rybách, mäse,  a v prípade núdze pomôže ovocie, celozrnná ryža či ovsené vločky. Čím radikálnejšie sacharidy obmedzíte, tým skôr kvasinky "vyhladoviete" a na dobro sa ich zbavíte. 
  • Pomáha jesť probiotiká. Ja odporúčam klasickú doma kvasenú kapustu. Najlepšie surovú. Je to úplne super účinné (v lete, keď kapustu nemám si robím pickles, receptov je všade veľa).
  • Úžasný detoxikačný a liečivý účinok má aj kurkuma, škorica a citrón. Výborný je studený alebo teplý nápoj (podľa počasia), s týmito zložkami. Keď mám strašnú chuť na sladké, tak si v pohári ryžového mlieka zohrejem kurkumu, škoricu a vanilku. Je to neskutočne upokojujúce. Mimochodom, toto pomáha aj pri iných chorobách.
  • Cesnak je prírodné antibiotikum, takže ja v prípade mykózy zvyknem v prvý deň príznakov jesť len vývar so zeleninou, mäsom a pretlačeným cesnakom. Mám to na raňajky, obed aj večeru (ak som doma, a nevadí nikomu že páchnem). Ak doma nie som, doprajem si pôst. Alebo aspoň očistu, kedy mám čo najľahšiu stravu.
  • V neposlednom rade, čítala som, že kandidóza sa ženám vracia, ak majú s roztrieštený vzťah ku niekomu. Konkrétne sklamanie, priveľké nároky a nedôvera. Najprv som tomuto aspektu nevenovala pozornosť, ale časom som si uvedomila, že to má niečo do seba. Mám totiž to v živote osobu, s ktorou mám mimoriadne komplikovaný vzťah a občas sa mi objaví v živote. No a môj všímavý manžel poznamenal: "Miláčik, ty si na neho alergická". Ono totiž, vždy keď s tou osobou strávim nejaký čas, objaví sa mi ekzém na ruke a mykóza. Ani jedno nie je extrémne zlé, je to skôr akoby pripomienka pre mňa, že tento vzťah potrebujem vyriešiť. 
Takže, toto sú podľa mňa najúčinnejšie zbrane proti kvasinkám. Máte ešte nejaké iné overené rady?



pondelok 21. mája 2018

Pôst - prečo sa postiť a ako na to

Takže, prečo sa vlastne postiť? Dôvodov je viacero. Ja sama som sa o pôst viac krát pokúšala, a viac krát neúspešne. Nikde som totiž nenašla návod ako na to. No a keď prišiel naozaj veľký hlad, spanikárila som. Začala sa mi točiť hlava, a ja som bola presvedčená, že bez jedla mi bude mizerne. Že moje telo na toto proste nie je stavané.

Dnes mám pocit, že som na správnej ceste. Ale, pekne poporiadku. prečo si odopierať jedlo?
  • Znižuje apetít.   Naučí ma si uvedomiť, že hlad je prirodzený, netreba sa ho báť ani pri ňom panikáriť
  •  Nie je to hladovka, ale pôst, a v tom je rozdiel J
  •  Podporuje dlhovekosť
  •  Zlepšuje problémy s pleťou, ako vyrážky ekzémy a pod.
  •  Znižuje úroveň inzulínu a zároveň nespomaľuje metabolizmus
  • Podporuje funkcie mozgu
  •  Odporúča sa ako prevencia aj ako liečba rakoviny a iných civilizačných chorôb
  •  Nespôsobuje stratu svalov, ako prísne diéty
  •    Zistila som, že je ideálny na „preplnené dni“, kedy vopred viem, že nebudem mať príležitosť sa v pokoji najesť
  •    Zlepšia sa mi zmysly, je to úžasné
  •    Najlepší boj pri chorobe – konkrétne, keď už na mňa niečo lezie. Schopnosť tela sa vyliečiť, ak ho nezaťažíme stravou je úžasná. Hovorím aj o bežných nachladnutiach, chrípkach a podobne. Ak sa človek postí, telo má dostatok energie bojovať s chorobou. Deti aj všetky zvieratá  to vedia. Preto, keď sú choré nechcú jesť. Mali by sme si od nich brať príklad.
  • Človek schudne. Teda minimálne u mňa to funguje tak, že sa dokážem akoby znovu "napojiť" na svoje telo. Počúvam ho, neprepchávam sa. nemám potrebu jesť sladké. Možno to je aj psychologický aspekt. 

Ako začať

Treba začať naozaj postupne. Ak sa niekto stravuje úplne bežne (pečivo, mäso, spracované výrobky...), tak pôst je naozaj šok, ako pre telo, tak aj pre psychiku. Mne sa osvedčilo si na začiatku stanoviť 2 dni v týždni (u mňa to bol utorok a piatok), kedy som sa plánovane šla postiť. Niekomu bude vyhovovať raz do týždňa... ale hlavne si to vopred stanovte :).

Ako som spomínala, ak som do toho šla zhurta, tak to nedopadlo dobre, a jedine ma to odradilo. Takže určite nezačínať rovno s vodou. Ako prvý pôst by som doporučila "odľahčený deň". Na raňajky ovsená kaša (asi 50g ovsených vločiek, varených vo vode), čerstvé ovocie a malá hrsť orieškov. Nasýti to, ale nezaťaží telo. Na obed zeleninovú polievku (len zo zeleniny), alebo zeleninovo-ovocný šalát, alebo smoothie. Na olovrant hrsť orieškov, alebo kus ovocia. Tento deň by som ukončila "normálnou večerou". Teda od rána je človek v nastavení mysle, že večer sa normálne naje, to tento deň naozaj uľahčí. Takýto deň zároveň dopraje telu kopec živín, vitamínov a minerálov, ktoré nie každý prijíma v bežnej potrave.

Ďalší plánovaný pôstny deň, je už človek o skúsenosť bohatší. Nastavila by som si ho úplne rovnako, s tým rozdielom, že by som sa až večer rozhodla, či chcem normálnu večeru, alebo si dám len smoothie či oriešky. Mne osobne trvalo 3 "pôstne dni" kým som sa dostala do štádia, že mi večer stačila zelenina.

V ďalšom kroku som vynechala kašu na raňajky. Dala som si len kávu a vodu. Na obed smoothie (špenát, 1/2 banánu, 1PL chia, jahody) a na večeru nakladanú zeleninu (domáce pickles). Cítila som sa ako úplný víťaz. Dôležité však je, že som sa do toho nenútila. Vopred som vedela, že ak budem mať chuť, tak si dám ešte nejaké oriešky... proste vyriešila som strach z hladu, a zrazu mi hlad vôbec nevadil.

Ak človek zvládne viacero ovocno-zeleninových pôstnych dní. (Tento proces trvá dlhšie, keď uvážime, že sa postíme 2x do týždňa, čiže cca mesiac), je čas na klasický pôst, na vode alebo bylinkovom čaji. 

Nepríjemné príznaky

Na začiatku ma veľmi mierne pobolievala hlava. Naozaj mierne, a ani si nie som istá, či to bolo spôsobené pôstom (vybrala som si deň, kedy sme kupovali a riešili prepis bytu, takže sme behali po úradoch, a mala som fakt dosť). Na druhej strane, mala som čistú myseľ, kopec energie, žiaden útlm. Napr. teraz som už v štádiu, že ak sa potrebujem učiť, alebo robiť činnosť, kde sa potrebujem mimoriadne sústrediť, rozhodne si doprajem v ten deň pôst (alebo aspoň raw deň).

Okrem toho som mala povlak na jazyku, a trochu horší dych. Nič čo by zubná kefka nevyriešila. Toto je vraj znak toho, že sa človek čistí. 



štvrtok 18. januára 2018

Ako mať nádherné rána...

Rána bývajú najhoršou časťou dňa pre mnoho ľudí. Ja osobne som kedysi neznášala rána tak veľmi, že dokonca aj počas voľných dní som bola ráno uhundraná. Neustále ponáhľanie sa a myslenie na milión vecí, ktoré je potrebné dnes stihnúť. ALE, podarilo sa mi to zmeniť. Teraz sú pre mňa rána obľúbenou časťou dňa, a to vďaka pár užitočným tipom - možno pomôžu aj Vám :) Nemusš využiť všetky, a rozhodne nie v tomto poradí. Skôr to ber ako inšpiráciu, a vyber si to, čo sa ti páči :).

1. Začni zľahka :)

Daj si budík o 15 min skôr ako skutočne potrebuješ. Je skvelé vstať na prvé zazvonenie. Ja to robím tak, že mám budík položený ďalej od postele. Takto musím vstať predtým ako ho vypnem. Zároveň, zmenila som svoje hnusné zvonenie na príjemnú relaxačnú hudbu. Vďaka tomu si nevytvorím ráno ako prvú vec stres :).

2. Medituj /pomodli sa / dýchaj / pozoruj

Využi tých 9 minút, ktoré si získala tým, že si si neposunula budík na krátke uvedomenie. Skús sa dostať do prítomnosti a na nič iné nemyslieť. Môžeš sa pomodliť, alebo meditovať. (Ja osobne sa aspoň prežehnám, a snažím sa byť prítomná keď sa obliekam na cvičenie a chystám si podložku). Komu to nevyhovuje, alebo to nikdy nerobil, tak mám skvelú pomôcku. Pohodlne si sadni, a pomenuj:
  • 5 vecí ktoré vidíš (napr. okno, gauč, kvet, pes, vankúš)
  • 4 veci ktorých cítiš (napr. vlasy na svojom krku, gauč pod sebou, vankúš za chrbtom, nohy na podlahe)
  • 3 veci, ktoré počuješ (napr. spev vtáčikov, pobehovanie psov, hučanie chladničky)
  • 2 veci, ktoré voniaš (napr. vôňu svojich vlasov, vôňu vonnej sviečky)
  • 1 vec, ktorú cítiš na jazyku (môže to byť chuť rannej kávy)

3. Vďačnosť

Porozmýšľaj nad tým, za čo si skutočne vďačná. Môžeš to niekomu povedať, poďakovať sa v modlitbe (ako to robím ja), alebo si to napísať. Je to neskutočný nástroj na uvedomenie si koľko toho máme. Bez preháňania môžem povedať, že ak som vďačná, som šťastnejšia. Sústredím sa viac na to čo mám, ako na to, čo mi chýba. 

4. Všetko vypni

Nepozeraj na mobil, notebook, TV. Ak máš potrebu, pusť si nejakú relaxačnú hudbu. Ja som predtým zvykla mať zapnutú TV a pozerať správy. Všetko to zlé, čo sa deje mi len zhoršilo moje už tak biedne rána.

5. Hydratácia 

Po celej noci si telo doslova pýta tekutiny. Daj si pohár vody, alebo bylinkového čaju. Ja vypijem jeden ešte pred cvičením, a druhý po ňom.

6. Výživné raňajky

Pre každého to znamená niečo iné. Dôležité však je, aby si sa opýtala sama seba, či to čo mám na tanieri poskytne výživu pre moje telo a dušu :).

7. Rozmaznaj sa

Ja osobne takmer každé ráno cvičím. Potom si dám teplú sprchu, nakrémujem sa, učešem sa a oblečiem. Cítim sa celý deň skvelo. Starám sa o svoje telo, a mám ho rada (nebolo to takto vždy). Ak sa na to necítiš, tak necvič, ale aspoň si otvor okno, nadýchaj sa čerstvého vzduchu, alebo si dopraj sprchu a výnimočný telový krém... alebo masku na vlasy. Proste každý deň niečo - zaslúžiš si to :).

S obmenami, (a v inom poradí, pretože napr. ja raňajkujem až po ôsmej a vstávam o 5:30) sú toto tipy, ktoré mi pomohli rána milovať. Zbytok sveta totiž ešte spí, a ja mám naozaj čas len a len pre seba. 


sobota 13. januára 2018

Sladký život bez cukru...

Už pred pár rokmi som si kúpila túto neskutočne sympatickú knihu. Aj vďaka nej sa mi podarilo z jedálnička cukor takmer vylúčiť. Avšak, časom som poľavila. K bielemu prášku som sa síce už nevrátila, ale trošku medu, ďatlového sirupu, sladké ovocie a domáce sušienky s trstinovým cukrom sú u mňa na dennom poriadku. Ono, sa to zdá byť úplne v pohode, ale ja na sebe cítim, že to tak nemám.

Ako to? Tak napríklad, už vyše mesiaca sa snažím nejesť po 18:00. Vôbec to nezvládam. Už som si dokonca posunula tento čas na 19:00, a i tak mám s tým obrovský problém. Dni, kedy som to zvládla sa dajú spočítať na jednej ruke. No, a viete na čo mám večer chuť? Na sladké!! Okrem toho sa ma zubami nechtami drží posledných pár cm tuku v okolí bruška. Mávam zmeny nálad, a práve sladké je to, na čo mám chuť keď mi je smutno/som nahnevaná/niečo mi nevyšlo a pod.

Včera mi padol zrak na poličke s knihami práve na túto. Takže som sa rozhodla pre 8 týždňový cukrový "detox". Tentokrát bez všetkého sladkého. Chcem vynechať všetok cukor a bielu múku a minimalizovať ovocie (najmä sladké druhy). To ako mi to reálne pôjde si budem písať tu na blogu. Som zvedavá, ako to na mňa bude vplývať. Sarah sľubuje viac energie, lepší spánok, väčšiu kontrolu nad jedlom (tým myslí to, že si telo samé povie kedy má dosť a takto prirodzene sa dostane na ideálnu váhu), možno aj lepšiu pleť a náladu :).

štvrtok 4. januára 2018

Ranná rutina (nová )

Článok o rannej rutine som už písala. Fungovalo mi to takto skvelo počas leta. Avšak, tak ako sa skracovali dni, a všetko v mojom živote sa niekam posunulo, tak sa musela zmeniť aj moja ranná rutina. Takže, ako vyzerá moje bežné ráno?

  • 5:30 vstávam (počas týždňa, cez víkendy podstatne neskôr), manžel je s Teom (niekedy ešte spinkajú), a ja si užívam čas pre seba. Teo normálne vstáva okolo siedmej, takže sa dobrovoľne ukracujem o dobrú hodinu spánku, ale stojí mi to za to :).
  • 20 min cvičím so Zuzkou Light (vyberám si kratšie workouty, ale aj tak mi dajú zabrať, ak sa mi veľmi nechce cvičiť, alebo nevládzem (som chorá, som unavená a pod.) tak si vyberiem jógu alebo stretch and tone.
  • 6:00 sprcha, umyjem si zúbky, tvár, nakrémujem sa (je až neuveriteľné, ako inak sa potom celý deň cítim, keď sa ráno trošičku rozmaznám 😊)
  • 6:20 káva s manželom (nejde tak o kávu, ako o tých 15 minút, počas ktorých si pokojne sadneme, túlime sa s Teom, porozpávame sa o tom čo máme počas dňa v pláne a tak). 
Približne o 6:45 odchádza manžel do práce. Kedysi sme raňajkovali takto skoro ráno, ale teraz to už nerobíme. Manžel zvykne cvičiť v práci, a tam si potom dá raňajky. Ja zas zohrejem Teovi kašu, po siedmej sa napapá. Ja si dávam raňajky až okolo deviatej. Medzitým mám čas nachystať nám dvom obed a urobiť potrebné domáce práce (umyjem riad, upracem šaty, dám prať, zmyjem dlážku, .. proste čo treba). Okolo 9:30 ide Teo spinkať, a ja mám v podstate celý deň pred sebou :).

Je to úžasný pocit. Mať odcvičené, navarené a urobené domáce povinnosti ešte pred raňajkami. Keď Teo zaspinká, tak si užívam chvíle len pre seba. čítam si knihu/články, píšem si denník/blog... proste sa venujem sebe a svojim myšlienkam. Je to pre mňa ten najefektívnejší spôsob ako mať energiu a chuť sa celý deň hrať s Teom. Vďaka tomu nemám pocit, že celý deň len niečo robím, a navyše za mnou ani nič nevidno, a ešte si to ani nikto neváži (a ten pocit tiež dobre poznám... ).